XML v desiatich bodoch

XML, XLink, Namespace, DTD, Schema, CSS, XHTML ... Pre za�iato�n�ka m��e by� �a�k� zisti�, kde s XML za�a�. T�chto desa� bodov sa pok��a zhrn�� jeho z�klady a umo�ni� tak nov��ikovi, aby ho pochopil. A ak vediete kurz o XML, pre�o neza�a� t�mto s�hrnom?

1. XML sl��i k �trukturaliz�cii d�t

�trukturovan� d�ta — to s� tabu�ky, adres�re, konfigur�cie, obchodn� transakcie, technick� v�kresy... XML je s�bor pravidiel (m��ete si ho predstavi� aj ako smernicu alebo konvenciu) tvorby textov�ch form�tov, ktor� umo��uj� �trukt�rova� va�e d�ta. XML nie je programovac� jazyk a k jeho zvl�dnutiu nieje potrebn� ma� znalosti o programovan�. XML u�ah�uje po��ta�u tvori�, �ita� a zapisova� d�ta a zaisti� jednozna�nos� �trukt�ry d�t. XML sa vyhlo be�n�m nev�hod�m popisovac�ch jazykov: je roz��rite�n�, nez�visl� na platforme a podporuje lokaliz�ciu. XML plne vyhovuje �tandardu Unicode.

2. XML vyzer� trochu ako HTML

Rovanko ako HTML, i XML pou��va tzv. tagy (n�zvy uzatvoren� medzi lomen�mi z�tvorkami '<' a '>') a atrib�ty (v tvare n�zov="hodnota"). Zatia� �o HTML presne �pecifikuje, �o ktor� tag �i atrib�t znamen� a ako bude v prehliada�i zobrazen� text vn�tri, XML pou��va tagy iba k ohrani�eniu �ast� d�t, a ich interpret�cia je ponechan� aplik�cii, ktor� d�ta ��ta. In�mi slovami, pokia� je v XML tag <b>, nepredpoklad� sa, �e bude obsahova� tu�n� p�smo. Pod�a situ�cie to m��e znamena� napr. bydlisko, body, brat, b... (a kto povedal, �e to mus� by� slovo obsahuj�ce "b"?).

3. XML je text, ale nie je ur�en� na ��tanie

Programy vytv�raj�ce tabu�ky, kontakty a in� �trukturovan� d�ta ich v��inou zapisuj� na disk, a to bu� v bin�rnom alebo textovom form�te. V�hoda textov�ho form�tu je, �e umo��uje �u�om nahliadnu� na d�ta s oby�ajn�m textov�m editorom. Textov� form�t tie� u�ah�uje v�voj�rom ladenie programov. Ako HTML i XML s� textov� s�bory, ktor� �udia nemusia ��ta�, ale pokia� je to potrebn�, m��u. XML je v�ak oproti HTML o nie�o pr�snej��, �o sa t�ka form�tu. Zabudnut� tag alebo atrib�t bez �vodzoviek rob� XML s�bor neplatn�m, zatia� �o HTML to niekde dokonca v�slovne povo�uje. Ofici�lna XML �pecifik�cia zakazuje aplik�ci�m "dom��a� si", �o tvorca po�koden�ho XML s�boru zam��al, a pokia� objav� chybu, mus� na��tavanie zastavi� a ohl�si� chybu.

4. XML ne�etr� miestom

Preto�e XML je textov� form�t a pou��va tagy k oddeleniu d�t, je XML s�bor skoro v�dy v�� ne� porovnate�n� d�ta v bin�rnom form�te. S t�m sa pri n�vrhu XML po��talo. V�hody textov�ho form�tu s� evidentn� (vi� bod 3) a nev�hody s� kompenzovan� na inej �rovni. Miesto na disku je st�le lacnej�ie a kompresn� programy ako zip alebo gzip zvl�daj� zmen�i� objem d�t ve�mi dobre a ve�mi r�chlo. Navy�e komunika�n� protokoly ako modemov� protokol a HTTP/1.1, hlavn� protokol na webe, komprimuj� d�ta za behu a �etria tak kapacitu liniek skoro ako bin�rne form�ty.

5. XML cel� skupina technol�gi�

XML 1.0 je �pecifik�cia definuj�ca, �o s� tagy a atrib�ty. Na z�klade XML 1.0, "XML rodina" vytv�ra nieko�ko modulov, ktor� pon�kaj� r�zne slu�by plniace �ast� a d�le�it� potreby. Xlink popisuje �tandardn� cestu ako prida� do XML s�boru hypertextov� odkazy. XPointer sl��i k odkazovaniu na �asti XML dokumentov. XPointer je nie�o ako URL, ale namiesto odkazov na dokumenty na webe odkazuje dovn�tra XML dokumentu. CSS — �t�lovac� jazyk, sa d� aplikova� na XML podobne ako na HTML. XSL je vylep�en� jazyk pre zapisovanie �t�lov. Je zalo�en� na XSLT — transforma�nom jazyku pou��vanom na prid�vanie, odoberanie a �pravu tagov a atrib�tov. DOM je �tandardiz�cia funkci� pre manipul�ciu s XML (a HTML) s�bormi v programovac�ch jazykoch. XML Schema 1 a XML Schema 2 pom�haj� v�voj�rom presne definova� �trukt�ru ich vlastn�ch form�tov zalo�en�ch na XML. K dispoz�cii je nieko�ko �al��ch modulov, �al�ie sa vyv�jaj�. Vi� W3C's technical reports page.

6. XML je staronov�

V�voj XML za�al v roku 1996 a stal sa doporu�en�m W3C od febru�ru 1998, �o m��e budi� dojem, �e ide o nevyspel� technol�giu. V skuto�nosti t�to technol�gia nie je �plne nov�. Pred XML existovalo SGML — vyv�jan� v osemdesiatych rokoch, �tandard ISO od roku 1986, �iroko pou��van� pre rozsiahle dokument�cie. V�voj HTML za�al v roku 1990. Tvorci XML prevzali to najlep�ie zo SGML pod�a sk�senosti s HTML a vytvorili nie�o rovnako mocn� ako SGML, ale jednoduch�ie na pou��vanie. Aj ke� niektor� evol�cie s� nerozoznate�n� od revol�ci�... A je treba poveda�, �e zatia� �o SGML je ur�en� sk�r pre technick� dokument�ciu ne� d�ta in�ho druhu, u XML je to naopak.

7. XML vedie HTML k XHTML

D�le�it� pou�itie XML, form�t dokumentov XHTML, je n�stupcom HTML. XHTML m� mnoho elementov rovnak�ch ako HTML. Syntax bola pozmenen�, aby vyhovovala pravidl�m XML. Dokument, ktor� je zalo�en� na XML ("XML-based"), ded� syntax XML a r�zne ju obmedzuje (napr. XHTML povo�uje <p>, ale nie napr. <r>); tie� d�va syntaxi v�znam (XHTML ur�uje, �e <p> je odstavec (paragraph, pozn. prekladate�a) a nie napr. policajt, pokuta, pelendrek alebo �oko�vek in�).

8. XML je modul�rne

XML dovo�uje definova� nov� form�t kombin�ciou a op�tovn�m pou�it�m in�ch form�tov. Ke�e by dva form�ty vyv�jan� nez�visle na sebe mohli ma� definovan� rovnak� n�zvy elementov alebo atrib�tov, mus�me si pri ich kombinovan� d�va� pozor. Aby sa predi�lo z�mene, XML obsahuje mechanizmus menn�ch priestorov (namespaces). XSL a RDF s� dobr� pr�klady XML-zalo�en�ch form�tov pou��vaj�cich menn� priestory. XML Schema je navrhnut� tak, aby umo��ovala pou�itie menn�ch priestorov pri n�vrhu �trukt�ry d�t. Potom je �ahk� vytvori� nov� sch�mu kombin�ciou dvoch in�ch a spoji� tak �trukt�ru dokumentu.

9. XML je z�kladom RDF a S�mantick�ho Webu

Syst�m popisu zdrojov od W3C (Resource Description Framework, RDF) je XML form�t podporuj�ci popis zdrojov a uplatnen� metad�t, ako s� hudobn� "playlisty", katal�gy fotografi�, kni�nice, at�. RDF v�m umo�n� napr�klad identifikova� �ud� na webovom fotoalbume pod�a inform�ci� vo va�om adres�ri, potom m��e v� e-mailov� program pre t�chto �ud� pripravi� spr�vu. Tak ako HTML spojovalo dokumenty, menu a formul�re do webovej aplik�cie a na�tartovalo origin�lny Web, RDF poskytuje n�stroje na e�te v��iu integr�ciu, aby posunulo Web o trochu bli��ie ku S�mantick�mu Webu. Tak ako sa �udia musia dohodn�� na v�zname slov pou��van�ch v komunik�cii, i po��ta�e musia ma� v�znam term�nov definovan�, aby mohli komunikova� efekt�vne. Form�lne popisy term�nov z ur�itej oblasti (nakupovanie, v�roba, ...) sa naz�vaj� "ontol�gia" a s� nevyhnutnou s��as�ou S�mantick�ho Webu. RDF, ontol�gia a reprezent�cia v�znamov tak, aby mohli po��ta�e �u�om pom�c� v pr�ci, to s� t�my Aktivity S�mantick�ho Webu ("Semantic Web Activity").

10. XML je nelicencovan�, platformovo nez�visl� a �iroko podporovan�

Vo�bou XML za z�klad projektu z�skate pr�stup k obsiahlej skupine n�strojov (z ktor�ch jeden dokonca m��e by� to, �o potrebujete!) a odborn�kov so sk�senos�ami v tejto technol�gii. Vo�ba XML je nie�o ako ke� si zvol�te SQL pre datab�zu: st�le mus�te vytvori� vlastn� datab�zu a programy na jej obsluhu, ale existuje mnoho n�strojov a �ud�, ktor� v�m m��u pom�c�. A ke�e XML je k dispoz�cii bez licencie, m��ete vytvori� vlastn� software pracuj�ci s XML bez toho, aby ste nie�o niekomu platili. Rast�ca podpora a ve�k� po�et v�voj�rov v�m naviac daj� istotu, �e sa nemus�te viaza� k jedin�mu v�robcovi softwaru. XML nie je v�dy najlep�ou vo�bu, ale v�dy sa oplat� ho zv�i� ako mo�nos�.